Priechodský rodák Vlado Homola, spevák „par excellans“, tak ako sa patrí, prichádza do sveta tradičnej ľudovej hudobnej kultúry so svojimi novými pesničkami, na ktoré veľa jeho priaznivcov už netrpezlivo čakalo. Po tých prvých tridsiatich pesničkách na CD nosiči „Čierne ja oči mám“ sa opäť k milovníkom ľudovej piesne prihovára ďaľšími klenotmi zo svojho rodného kraja, kraja pod matkou Poľanou. Ľudia si tie „jeho prvé“ obľúbili, lebo sa cez ne prihovára k poslucháčom zrozumiteľnou rečou. Aj preto mnohí jeho obdivovatelia, ktorí ho za roky poznajú, ako vynikajúceho „rozprávača“ svojich piesní, žiadali o ďaľšie „dukátové“, lebo nielen veria, ale aj vedia, že aj tie budú rovnako pekné a v jeho podaní doslova čarovné.
Zamyslenie nad prežitým z času na čas treba vykonať vo veľa veciach. To vie každý z nás, lebo vie, že sa mu potom žije ľahšie a vie to aj Vlado Homola. Vladko je „hrdý človek“ s ktorým mnohí kamaráti prežili veľa. Či to už bolo doma v Priechode a Bystrici, či na Podpoľaní v Detve, Očovej, Hrochoti a Ponikách, či v Gemeri v Rejdovej a Valachove, či to už boli spločné chvíle v Ľupči, Podkoniciach, Lučatíne alebo na Horehroní v Heľpe a Telgárte, alebo aj pod Tatrami vo Východnej a v Sliačoch na Liptove, ale rovnako aj v Raslaviciach na Šariši, v Sečovciach na Zemplíne a o nič menej spomienok nie je na chvíle v Myjave, moravskej Strážnici, alebo českom Náchode.
„Čože sa mám hrdiť, čože sa mám pýšiť“ sú slová úvodnej pesničky, cez ktoré je možné začať chápať jeho dušu. Vlado Homola má v sebe ukotvenú hlbokú úctu k svojmu rodisku i k ľuďom v ňom žijúcich. Cez dedičstvo po predkoch aj veľkú vieru, ktorou akoby symbolickými kľúčmi otvára brány života pre dobro ľudí, ktorých má rád a ktorým sa vie cez svoje piesne odovzdať naplno. Vychoval k tomu i svojho syna Vladka Homolu ml. – výborného muzikanta, ktorý svojmu otcovi osobne pripravil najkrajší dar: Muzikantsky upravil pre otca pesničky, ktoré istotne v nadchádzajúcom čase budú rezonovať medzi ľuďmi nielen na pódiách pri živom účinkovaní, ale aj v prostredí ich domovov, pri pozornom počúvaní a pripomínaní si toho, kto tie piesne pre nich „porichtoval“ a kto ich pre nich spieva